Švajčiarske diaľnice sú čoraz vyťaženejšie. Počet hodín v zápchach vzrástol o 20 percent
Švajčiarska sieť národných ciest sa postupne približuje k hranici svojej kapacity. Hoci diaľnice a ďalšie národné cesty tvoria len približne tri percentá celej cestnej siete krajiny, v roku 2025 sa na nich uskutočnilo takmer 45 percent všetkých kilometrov prejdených motorovými vozidlami. Najvýraznejším varovným signálom je prudký nárast zápch.
Podľa Správy o vývoji dopravy a dostupnosti národných ciest za rok 2025 prešli vozidlá po švajčiarskych národných cestách približne 30 miliárd kilometrov. Oproti roku 2024 ide o nárast o 1,4 percenta. Osobné automobily z toho predstavovali približne 25 miliárd kilometrov, čo znamená medziročný rast o 1,5 percenta.
Národné cesty sú mimoriadne dôležité aj pre nákladnú dopravu. Viac ako 70 percent cestnej prepravy ťažkého nákladu vo Švajčiarsku sa realizuje práve po tejto sieti.
68-tisíc hodín zápch za jediný rok
Kým objem dopravy vzrástol relatívne mierne, situácia so zápchami sa zhoršila podstatne výraznejšie. V roku 2025 bolo na švajčiarskych národných cestách zaznamenaných presne 68 040 hodín zápch. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to nárast približne o 20 percent.
Až približne 89 percent zápch spôsobilo samotné preťaženie dopravy. Stavebné práce boli príčinou menej než štyroch percent, pričom ich podiel dokonca medziročne klesol.
Najviac zaťažené sú hlavné dopravné tepny s intenzívnou každodennou dochádzkou. Ide predovšetkým o diaľnicu A1 medzi Ženevou a St. Gallenom, A2 medzi Bazilejom a Chiassom a A3 medzi Bazilejom a Sargansom. Situácia pri Gotthardskom cestnom tuneli sa naopak výraznejšie nezmenila a počet hodín zápch zostal približne na úrovni roku 2024.
Problém už nie je iba v dopravných špičkách
Nové údaje poukazujú na zásadnú zmenu. Preťaženie už nie je obmedzené len na niekoľko známych úsekov alebo rannú a večernú špičku.
Najmä vo švajčiarskom Mittellande sa doprava rozkladá na čoraz väčšiu časť dňa. Niektoré úseky sú preto výrazne vyťažené takmer nepretržite. Keď sa cesta pohybuje blízko svojej maximálnej kapacity, stačí menšia nehoda, porucha vozidla alebo iná komplikácia a plynulá premávka sa rýchlo zmení na kolónu.
Dôsledkom sú menej predvídateľné časy cestovania. Vodiči sa zároveň snažia problém obchádzať a časť premávky sa presúva z diaľnic na kantonálne a obecné cesty.
Tento vývoj je viditeľný najmä v okolí hlavných trás A1 a A2. Na viacerých kantonálnych cestách rastie doprava rýchlejšie než na súbežných diaľniciach. Národné cesty tak postupne strácajú jednu zo svojich dôležitých funkcií – odvádzať tranzitnú dopravu mimo miest, obcí a regionálnych komunikácií.
Technológie dokážu zápchy zmierniť
Spolkový úrad pre cesty ASTRA sa snaží existujúcu infraštruktúru využívať efektívnejšie pomocou inteligentného riadenia dopravy.
Jedným z riešení je dynamické prispôsobovanie maximálnej rýchlosti aktuálnej dopravnej situácii. Ďalším je dočasné otvorenie odstavného pruhu pre premávku v čase vysokého zaťaženia.
Výsledky už možno vidieť na konkrétnych úsekoch. Na diaľnici A6 medzi Thunom a Bernom a na A1 pri Winterthure sa po zavedení využívania odstavných pruhov podarilo počet zápch výrazne znížiť.
ASTRA zároveň postupne centralizuje riadenie týchto systémov pre celé Švajčiarsko. Od konca roka 2025 je pri prvých zariadeniach v prevádzke nová aplikácia „Verkehrslenkung Schweiz“, ktorá má umožniť koordinovanejšie riadenie dopravy.
Do budúcnosti sa počíta aj s pokročilými asistenčnými systémami a automatizovanou jazdou. Tie by mohli prispieť k plynulejšej premávke a zároveň zvýšiť bezpečnosť.
Samotné inteligentné riadenie nestačí
Podľa ASTRA však technológie nedokážu vyriešiť všetky problémy. Ak je určitý úsek pravidelne preťažený preto, že jednoducho nemá dostatočnú kapacitu, lepšie riadenie dopravy má svoje limity.
Švajčiarsko preto pripravuje aj cielené rozširovanie najkritickejších častí siete. V rámci projektu „Verkehr ’45“ boli stanovené priority budúceho rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry.
Cieľom je zachovať funkčnosť národných ciest, znížiť tlak na kantonálne a obecné komunikácie a zabezpečiť, aby sieť zostala použiteľná aj počas stavebných prác, nehôd či iných mimoriadnych udalostí. Spolková rada otvorila 19. júna 2026 konzultačné konanie k pripravovanému návrhu.
Čo to znamená pre vodičov
Čísla za rok 2025 ukazujú, že problém švajčiarskych diaľnic nespočíva iba v rastúcom počte áut. Oveľa dôležitejšie je, že viaceré hlavné úseky fungujú čoraz častejšie tesne pri hranici svojej kapacity.
Pre vodičov to znamená, že ani relatívne krátka cesta už nemusí mať predvídateľný čas. Platí to najmä na hlavných trasách A1, A2 a A3 a v oblastiach s intenzívnou dochádzkou.
Pri dlhších cestách cez Švajčiarsko sa preto oplatí počítať s časovou rezervou a sledovať aktuálnu dopravnú situáciu ešte pred odchodom. Prudký nárast počtu hodín v zápchach totiž ukazuje, že preťaženie švajčiarskych diaľnic už nie je výnimočnou situáciou, ale čoraz častejšou súčasťou každodennej premávky.
